Skola zdokonalovania jazdy, nedela 12.10.2008, 9:00 - 11:30

[vcedula]

dobre si jej daval ale tak to ma byt, ja sa tiez chystam svoju zenu zobrat na vyskusanie, ale asi viete, ale su baby: "Ja neazdim jak debil, ja jazdim pomaly"

[misoo]

riso, ked tam budeme viaceri, tak ju urcite neber ! ta nas zahanbi a to bude trapas...
ale vazne, ma pochvalu, slo jej to super, uz len to ze tam sla, moju by som tam ani nedostal...

[Quickie]

predpokladam, ze mas za sebou nejaku udalost ktora ta dostala na vozik... neviem ci si tu o tom pisal, ak nie, tak rad by som vedel co to bolo... teda ak neva samozrejme.

Zatial som to tu nepísal. Nikto sa nepytal, tak som to nepovažoval za potrebné Ono nebola to nehoda čo ma dostala na vozík ani nič podobné. Skôr by som povedal, že sa na mne príroda odbavila a neskôr si lekári zlepšovali svoju prax. Bohvieako si ju nezlepšili teda
Celé sa to (ASI) začalo približne pred 12-13 rokmi ked som zletel zo stromu a dopadol na chrbat ako placka. Potom som mal dlho pokoj až na občasné bolesti v krížoch. Ale popri robote okolo domu a v záhrade to bola normálka. Aspon som si to myslel.
Začiatkom roku 2002 som zrazu pocitoval slabost v nohách a zo dna na den sa to zhoršovalo. Absolvoval kadejake vyšetrenia až mi diagnostikovali nádor na Th12. Na operáciu do BB ma už brat doslova dotiahol na šmyku, lebo som nevladal prekladať nohami. Nádor vyoperovali, dali na rozbor a chvalabohu bol nezhubný. naneštastie ho nevedeli vybrat celý, lebo bol akosi hlboko v stavci. Takže 3 možnosti:
1. buď zakape sám,
2. alebo mi ten kusok ostane taky aky ho nechali,
3. alebo začne znovu rásť.
Samozrejme sa časom ukázalo, že si hajzlik jeden vybral tretiu možnosť, ved prečo by aj nie, že? Rychlo som sa zotavil a po 6 týždnoch od operácie som u sedel za volantom kamionu a splnil som si životný sen. Chodil som na kontroly do BA zakaždym s novými snimkami RTG, CT, MR, gamagrafia a neviem čo ešte. Bolo na nich vidiet že si ten nádor rastie. Ked som sa profesora spýtal, že ČO S TÝM, tak sucho povedal že kym nemam ťažkosti tak sa v tom rýpať nebude. Tak som si povedal, ty ma už kamarát neuvidíš
Jazdil som si veselo dalej. cca po dvoch rokoch nohy zase začali slabnuť ale už nie tak prudko ako prvýkrát. Keby som bol už vtedy začal chodiť opäť po lekároch tak som dnes na vozíku možno nemusel byť. Ale ja som si to nechával na poslednu chvílu. Myslel som šak čo, zase prídem trošku sa pohraju so skalpelmi a pojdem znovu do preč. Ono to tak nebolo. Všetko malo akýsi iný priebeh.. Ku koncu som chodiť ešte vládal ale cit v nohách takmer žiadny, tak ked som jazdil, musel som si pozerat na nohy, či ich dávam (napr. pri brzdení) na správny pedál. Nezodpovedné, ja viem.
Ked už bolo zle, kamoška mi odporučila jedneho primára v RK. tak som za nim zašiel. Bál sa pustiť sám do operácie, tak som čakal doma na posteli dlhé 4 mesiace, kym si jeden profesor našiel čas na moju operáciu. Ked ma už opäť brat dotiahol na šyku do nemocnice a zbadal ma primár, normálne chcel odmietnut operáciu. Ale už nemohol cuvnuť
Zoperovali, vysekali zo stavca, zošrobovali chrbticu a podho d Kováčovej na rehabilitáciu. vštko sa zdalo v pohode, chodil som o dvoch paličkách, reku nohy zosilneju a bude dobre. Po dvoch mesiacoch začali zase rovnaké príznaky ale prišli ovela prudšie, až mi dali v Kováčovej vozík pod zadok aby som sa stíhal presúvat na procedúry. Urobili dalšie vyšetrenie magnet. rezonancie a ukázalo sa že nádor je zase tam a ovela väčší. Tak z Kováčovej sanitkou na dalšiu- tretiu operáciu. No a po prebudení z narkozy som už nohami nepohol. Leťal som tam potom ešte 5 mesiacov v 39-40 teplotách, nevedeli čo so mnou. žiadne rehabilitácie, minimum pohybu tak sa pridružili aj problémy s bedrovymi klbami. Nakoniec ma poslali domov a tu som sa z toho nejak dostal. Vlani v lete mi operovali bedrový klb, vybrali mi hlavicu či čo, tak mi aj nerobí dobre ked dlho sedím.
žijem dalej. Neriešim už to, či budem chodiť alebo nie. Možno časom, ked sa medecína vyvynie dopredu. Aj to si ešte rzmyslím či sa na to dám.. Zlepšujem si život na vozíku ako sa len dá. Mám okolo seba správnych ludí, kamaratov, frajerku... A FOFOOO

takže tak.. sakra som sa rozpísal Chcem ešte povedať, že nehádžem vinu na nikoho cudzieho. Podiel viny mam na mojom stave aj ja sám, tým že som zanedbaval tie prehliadky.
HOWGH

[chmelko]

uf chlape si borec so svojim postojom a držím palce,nech si zase niekedy strihneš nejaky ten slastny meziplyn

s tou nemocnicou sme chlapi asi všetci rovnaki, pokial niesme zrali na zachranku,alebo už fakt nemožeme tak tak to začneme riešit...v tom su ženy omnoho,ale omnoho silnejšie a zralejšie

[killerhammer]

fuuu, smutny pribeh a s neamerickym nestastnym koncom
tak drzim palec aby si sa uzdravil

[vcedula]

nuz, smutny pribeh ale podla toho, ako ta poznam z prispevkov, tak viem, ze si plny energie a ze sa nevzdas. Uzivaj si zivot ako sa len da, aj ked mas hendikep. Tak to ma byt.
Si borec a som rad, ze som ta spoznal. Dufam, ze raz aj osobne

[Wolf2]

to risomas - pokud potřebuješ někoho na testování TVÉHO auta ,tak se hlásím ,to potom uvidíš jen plyn / brzda

[risomas]

dik za ponuku. Zatial si vystacim sam ale musim pockat do jari bo moje skoro 4mm na zimnych musia prezit tuto zimu.

[Jozef]

To Quickie: No neviem co napisat. Kazdy mame nieco vo svojom zivote, niekto lepsie, niekto ...
Hlavne, ze zivot beries ako bojovnik.

Drzim Ti palce.

[misoo]

no Quickie, co dodat... ako pisal chmelko, my chlapi sme uz raz taki a moze sa nam to vypomstit tak ako u teba... je mi to moc luto ze ti (si) to takto dojebabrali, resp. luto nie, teba lutovat netreba, ty to nepotrebujes, skor som nasraty na nase zdravotnictvo a tak trochu aj na teba. ale uprimne, ja by som to oddaloval asi tak isto ako ty...
mas vsak dve obrovske vyhody, 1. z tvojho textu som usudil, ze to este nemusi byt definitivne a cas moze este ukazat ze sa to da napravit. 2. a to je to najdolezitejsie - tvoja povaha, vela ludi by uz vzdalo cely zivot, no ty to zvladas na jednicku, presne tak ako sa ma ! mas moj velky obdiv a drzim ti palce aby sa to co najskor mohlo napravit a gratulujem k povahe a k takemu zivotu aky mas aj napriek voziku ! dufam, ze sa coskoro stretneme !

[Quickie]

ono tie prvé dni boli dosť na psychiku, tomu sa neni čo čudovať. Mna ne5ralo to že som ostal ochrnutý ako celok, šak žiť sa s tým dá. 5ralo ma to hlavne pre tie kamiony, že už nikdy nebudem jazdiť. Bol to môj vysnívaný život a zrazu bol preč. No a potom samozrejme ženy ženy ženy... bože to bolo utrpenie, vidieť v lete ženské na ulici polooblečené som si hovoril že sú akurát tak pre moje oči a cudzí ko...
mno.. aj som si trochu poplakal priznám sa.. teraz je to už za mnou.. a ked niekto povie, že sa s tým nedá zmieriť, tak klame.. všetko sa dá, len treba na to silu. Kto sa s tým nevie zmieriť, tak je u mna slaboch.

[Tomko]

Kedy pojdete zas pojazdit rad by som dosiel aj ja

[vcedula]

no, tento tyzden asi nic, buduci tyzden je zase zraz, takze uvidime. Dovtedy snad aj zasnezi

[misoo]

no s tymi zenskymi, to mas nieco podobne ako my - zenati
a tak ma napadlo, do kamiona sa neda namontovat take ovladanie ako mas vo fofovi ? teoreticky ak by to slo (technicky nevidim problem) a mal by to kto zaplatit samozrejme, tak by si mohol kludne v tom tvojom vysnivanom zivote kludne pokracovat

[sogi456]

Quickie: i ked to tu bolo uz zopar krat napisane, musim pred Tebou zlozit pomyselny klobuk, myslim, ze vacsina chlapov vratane mna kasle na doktorov a vzdy az hasi problem. Tvoj pribeh je na jednej strane smutny, ze to zaslo az tak daleko, na druhej strane co ma skutocne fascinuje je Tvoje odhodlanie dalej zit v ramci moznosti naplno, opat klobuk dole. Keby mala polovica ludi tolko odhodlania ako Ty, tak je ludstvo urcite dalej. Ja Ti zelam, nech sa Ti podari Tvoj sen opat naplnit a jazdit s kamionmi.
Good Luck