neodpruzena hmota

[anubis]

Zachytil som terminus technicus "neodpruzena hmota". Nerozumiem, co si pod tym predstavit a aky vplyv ma zvacsenie neodpruzenej hmoty na podvozok a auto...Konkretne napr koncern Ford skusal na Volvo C30 elektromotory instalovane vo vnutri disku kolies a napokon sa touto cestou asi nepohne, aj ked to znamena usporu priestoru (v pripade vyroby hybridov alebo elektroaut). Rovnako aj Michelin sa so svojim Active Wheelom pasuje najviac s tymto problemom a podciarkuje uspech uspory hmotnosti tohto systemu, aj ked ide len o kila...Rovnako aj prototypy elektrickych aut radsej uprednostnuju elektromotor spriahnuty s kolesami napravy nepriamo (cez diferencial?)....

[Quickie]

tak som si to dal schvalne do googla a našiel som plno diskusíí kde o tom píšu... ale samotny pojem som vysvetleny nenašiel..

[vitut]

"Neodpruzena hmota" je vsechno, co je mezi tlumicem/pruzinou a silnici - takze kola, pneu, trmeny, brzdove kotouce a casti zaveseni pod pruzinou. Cim min toho je na hmotnost, tim lip se s tim pracuje, aby celek lip drzel na silnici ... Jinak receno, cim mensi neodpruzene hmoty mas, tim lepsi kontakt kola se silnici jses schopen zajistit - na karoserii se prenaseji mensi reakcni sily.
Vysvetlim lepe - mala hmota (nizka hmotnost) je schopna kmitat pomerne rychle a s velkou amplitudou. S rostouci hmotnosti amplituda a perioda kmitu klesa. Predstav si, ze jedes po rozbite silnici a vlitnes do diry - lehke kolo zakmita velkou amplitudou a prenese mensi vertikalni reakcni silu do systemu tlumeni - auto se temer nezhoupne. Naproti tomu velka hmota temer nezakmita a vetsinu razove sily prenese do karoserie ...

Velke neodpruzene hmoty Ti zpusobuji mensi kmity a tim padem horsi stabilitu kola na silnici. To se muze projevit i pri prudkem brzdeni a rychle akceleraci treba u aut s diferencialem - tam je neodpruzena hmota hodne velka a muze to vest az ke ztrate adheze kola pri extremnim brzdeni. Proto se vymysleji zpusoby, ajk neodpruzene hmoty snizit - lehcene prvky, polonapravy misto pevnych zaveseni, viceprvkove zaveseni, atp.

Doporucuji procist link:

http://en.wikipedia.org/wiki/Unsprung_mass

cestina Ti moc nepomuze, u nas se s tim asi moc lidi nezabyva ...

[madbugie]

ono to trošku suvisí s energiou hybnosti, kde:

p = m . v

p - hybnost
m - hmotnost
v - rýchlost

a platí ze hybnost sa proste nestráca ale ide od niekial niekam... cize z jedneho celku sa prenesie na druhy, z kolesa ide do kasne auta a v tomto pripade je snaha minimalizovať prenos tejto energie do konštrukcie auta

jednoducho povedane ked je niečo ťažké stačí tomu malá rýchlosť aby to odovzdalo veľkú energiu druhému celku, naopak lahká vec môže ísť alebo kmitať velkou rýchlosťou ale výsledná odovzdaná energia bude malá... a to je to čo chceme v spojitosti s pneumatikami, diskami, brzdami a zavesmi... (samozrejme so zachovanim bezpecnosti, konstrukcie, rychlosti a vsetkych ostatnych aspektov...)

zachovanie hybnosti pred dejom a po deji plati napriklad aj pri zrazke automobilov,... pokial sa zrazia rovnake dve auta s rovnakou hmotnsotou tak je to 1:1 ale ked sa zrazi 1000 kg skodovka s 2000 kg mondeom tak bude prenos energie 1:2 v neprospech skodovky... alebo dosadme rovno 10 tonovu nenalozenu tatru... proste tatrovka podskoci pol metra a skodovecku, focus hocico ine to odhodi na 3 metre... (bohuzial...)

alebo príklad z balistiky

malická diabolka zo vzduchovky letiaca rýchlostou 240 m.s-1 o váhe 0,5 g má energiu 14,5 J stačí to na zranenie ale na usmrtenie je to málo... naopak karbonovy šíp z kuše alebo luku ktory vazi 80 g letí "iba" rýchlostou 100 m.s-1 ale jeho dopadová energia bude 400 J s čím bez problemov zabiješ aj diviaka ak dobre trafíš... (na kratke vzdialenosti aby zasa niekto nepolemizoval)

[vitut]

ja osobne bych se soustredil na potencialni energii telesa na pruzine a vyjadreni tuhosti pres hmotnost a uhlovou rychlost ...

[madbugie]

uff uff uff a chlapec sa pri tom len pytal ze co je to neodpruzena hmota...

[vitut]

Ale jsou to docela pekny parcialni diferencialni rovnice ...

[fofo2001]

Je to hlavně o tom, jestli kolo bude stíhat sledovat nerovnosti na vozovce, nebo bude odskakovat. Jak o tom mluví vitut a článek na wikipedii. Co píše madbugie je sice správně, ale moc se to netýká tohoto tématu.

[madbugie]

fofo2001 a co myslis ze predstavuje citujem vituta: vyjadreni tuhosti pres hmotnost a uhlovou rychlost... (mnou spominana energia,... ktora proste niekam musi ist... cast sa pohlti v pruznosti gumy, cast sa pohlti v tlmicoch a pruzinach a cast ktora nepohlti sa prenesie dalej do kasne vozna, cim vacsia hmotnost tym viac energie a tým viac treba tu energiu "utlmit")

a preto sa vzdali experimentov s elektromotormi v nabojoch kolies a podobne lebo sa obrovsky zvisi hmotnost neodpruzenych casti a tie potom pri skokoch a kmitani generuju velku energiu ktora ide dalej a tam uz tlmice pruziny ani guma nepomahaju a vela z tej energie sa prenesie do kasne...

silne elektormotory sa vyuzivaju v tazkej banskej technike (100 tonove megaauta...) ktore idu pomaly, komfort nepotrebuju, a ide o to ze utiahnu aj vlak... staci im pri prevoze kamena z dolov odpruzit iba soferovu kabinu a smytec...

to s tou zrazkou a strelou bolo len na inspiraciu... proste ta energia niekam musi ist... ide o to ako a kam a v akom pomere sa dostane, a hlavne kam a ako sa prenesie...

ale aby sme sa nemotali hovorime asi o tom istom akurat sa skrabeme za uchom z druhej strany... proste auto ide po hladkej rovnej ceste nic sa nedeje nic sa netlmi... zrazu jama a koleso nadskoci a ide o to kolko energie sa tym skokom vytvori a ako sa pohlti...

[anubis]

uff...diky moc, asi uz chapem wocogou...cize,ak chcem vacsie kolesa (napr namiesto 15tok 17tky), musim ratat s narastom hmotnosti neodpruzenych casti a tym aj s castejsimi problemami tych casti podvozku (tlmice, ramena, klby), ktore sa staraju o pohltenie energie od narazov na nasich cestach...ak som v obraze, nemusi toto vlakno pokracovat. aj ked tato tema by mohla byt zaujimavo rozvinuta

[vitut]

to madbugie and fofo2001: rozsoudim Vas asi nasledovne:

Pokud mel madbugie na mysli hybnost neodpruzene hmoty ve smyslu jeji hmotnosti (tj. treba hmotnost kola) a rychlosti zmeny amplitudy (tj. rychlost vertikalniho kmitani jako derivace vychylky y=y0*sin(omega*t+fi0)), tak ma svym zpusobem pravdu. Pokud mel ale na mysli rychlost pohybujiciho se auta, tak to s tim nesouvisi ...

[vitut]

to anubis: jeste je tu otazka, jak se to projevi, kdyz treba 15" ocelovy disk vazi mozna i vic nez 17" slitina ...

[TripleJay]

presne tak, pri zmene kolies za vacsie sa preto treba snazit min. zachovat hmotnost aku mal mensi disk. Samozrejme cim lahsi disk, tym je aj drahsi a zaroven v extremoch prilis lahky moze byt aj krehky.

[madbugie]

vitut presne tak myslim kmit kolesa ktory je vyvolany nejakym vonkajsim vplyvom, jama, hrbol atd... pokial ide auto po rovnej hladkej "idealnej" ceste nic sa nedeje...

ono to tlmenie nerovnosti pri zmene 15 na 17 ma skor na svedomi tvrdost gumy a jej nizky profil ktora logicky straca schopnost tlmit nerovnosti lebo je nizsia a tym padom tuhsia cize prenesie viac energie na dalsie prvky dalej...

ale zasa lepsie drzi grip a smer cesty proste su to kompromisy... a pritom tie disky mozu vazit rovnako... cize ich energia bude rovnaka...

[P2M]

to anubis: jeste je tu otazka, jak se to projevi, kdyz treba 15" ocelovy disk vazi mozna i vic nez 17" slitina ...

V normálních cenových hladinách, ve kterých se tu všichni pohybujeme, nikdy nebude disk ze slitiny lehčí, než stejně veliký disk z plechu A to, že by 15" plech byl těžší, než 17" slitina, to se jen tak nepovede.